Rusko nie je štát so spravodajskou službou, ale spravodajská služba so štátom, tvrdí expert na KGB

Súčasné ruské spravodajské služby nadväzujú na hlavnú sovietsku tajnú službu KGB predovšetkým svojou protizápadnou orientáciou a metódami náboru agentov založenými na peniazoch a vydieraní. V rozhovore pre ČTK to povedal profesor z Univerzity v San Franciscu a autor knihy KGB Liberati Filip Kovačević, ktorý je expertom na spravodajské služby. Podľa neho sa metódy ruských tajných služieb v posledných desaťročiach stali riskantnejšími a smrteľnejšími a ruské prenikanie do západných inštitúcií predstavuje vážny problém.

Za hlavnú kontinuitu medzi niekdajšou KGB a dnešnými službami FSB a SVR označil Kovačević protizápadné zameranie. Poukázal pritom na fakt, že súčasní predstavitelia Ruska boli v minulosti cvičení v KGB, kde si túto mentalitu mohli osvojiť. A teraz majú možnosť svoje konšpiračné teórie premietať do celého sveta.

Podľa Kovačevića sa nezmenili ani náborové metódy. „Už počas studenej vojny bol dôraz kladený na peniaze a vydieranie ako obľúbené nástroje získavania spolupracovníkov. To isté vidíme aj dnes,“ povedal. Príťažlivosť ideológie je podľa neho dnes takmer nulová. „Dnes nikto nešpehuje pre Rusko, ak za to nie je platený alebo k tomu nie je donútený,“ dodal.

Významnou zmenou oproti sovietskemu obdobiu je podľa Kovačevića postavenie samotných bezpečnostných zložiek. „V Sovietskom zväze mala KGB svojho pána: komunistickú stranu. Dnes bývalí dôstojníci KGB riadia Rusko sami,“ uviedol. Poukázal tak zrejme napríklad na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý bol agentom KGB a neskôr viedol FSB.

Absencia nadriadenej autority viedla k nekontrolovanému uplatňovaniu moci spravodajských služieb vo vnútri krajiny, myslí si Kovačević. „Dnešné Rusko je autoritárskejšie než Sovietsky zväz v 70. a 80. rokoch. Mnohí odborníci sa zhodujú: Rusko nie je štát so spravodajskou službou, ale spravodajská služba so štátom,“ povedal.

Metódy ruských spravodajských služieb sa podľa Kovačevića v posledných dvoch desaťročiach stali riskantnejšími a smrteľnejšími. „V podmienkach vojny dnes v podstate neexistujú žiadne pravidlá. Všetko je dovolené, od sabotáží až po atentáty,“ uviedol. Podľa neho sa „tajný svet“ stal chaotickým a veľmi nebezpečným. „Môj kvalifikovaný odhad je, že to, čo vidíme verejne, predstavuje iba špičku ľadovca,“ opisuje. Zároveň varoval pred ruským prenikaním do západných inštitúcií, politických strán či mimovládnych organizácií. „Zdroje a personálne kapacity kontrarozviednych služieb na Západe je potrebné navýšiť,“ mieni.

Dôležitou súčasťou ruskej stratégie zostávajú podľa Kovačevića aj vplyvové operácie v zahraničí. Takzvané aktívne opat