Ministerstvo vnútra potichu cúvlo v kauze Ďurku. Kubina hovorí o ťarche dôkazov, rezort má nové obvinenie

Ministerstvo vnútra (MV) SR vzalo späť kasačnú sťažnosť proti vlaňajšiemu rozhodnutiu Správneho súdu v Bratislave, ktorý zrušil personálny rozkaz o postavení mimo služby vyšetrovateľa bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavla Ďurku. Informoval o tom jeho právny zástupca Peter Kubina. Rezort vnútra argumentuje existenciou novej, právne relevantnej skutočnosti, ktorou je nové vznesené obvinenie voči Ďurkovi.

O kasačnej sťažnosti mal rozhodnúť Najvyšší správny súd SR. „Ten dokonca aj vyhovel návrhu ministerstva na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutie v merite veci sme odhadovali v najbližšom období. Včera, pri náhodnom preverovaní stavu konania sme však na naše veľké prekvapenie zistili, že ministerstvo vnútra potichu vzalo svoju kasačnú sťažnosť späť,“ priblížil Kubina.

Ministerstvo poukázalo na to, že s ohľadom na vznesené obvinenie voči Pavlovi Ď. vydalo nový personálny rozkaz o jeho dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. „Napriek tomu, že ministerstvo naďalej trvá na svojich argumentoch uvedených v kasačnej sťažnosti, nepovažovalo za dôvodné ďalšie vedenie konania na Najvyššom správnom súde SR,“ doplnilo.

Rezort vnútra naďalej trvá na tom, že voči policajtom, ktorým bolo vznesené obvinenie, postupovalo zákonným spôsobom, keď rozhodlo o ich dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, a to bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Zákonnosť takéhoto postupu podľa ministerstva potvrdzuje aj nedávny rozsudok Správneho súdu v Bratislave.

S výkladom, že späťvzatie kasačnej sťažnosti znamená potvrdenie nesprávnosti právneho názoru ministerstva, nesúhlasí právnička Martina Filipová z advokátskej kancelárie BOOM & SMART Slovakia, ktorá rezort v konaní zastupuje. „Takýto výklad považujem za zavádzajúci,“ uviedla.

Podľa Filipovej ministerstvo vzalo kasačnú sťažnosť späť pre zmenu skutkových okolností a vydanie nového personálneho rozkazu. „Za tejto situácie bolo ďalšie pokračovanie v konaní procesne aj ekonomicky neúčelné. Späťvzatie opravného prostriedku však v žiadnom prípade neznamená rezignáciu na právnu argumentáciu,“ doplnila.

Filipová zároveň odmieta výklad, podľa ktorého je pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta so statusom chráneného oznamovateľa vždy potrebný predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. „Takýto výklad podľa môjho názoru posúva účel ochrany oznamovateľov za hranice zákona,“ skonštatovala.

Ochrana oznamovateľov podľa nej nemá vytvárať výnimku z pravidiel, ktoré sa vzťahujú na ostatných policajtov. „Ochrana oznamovateľov nemôže teda slúžiť ako štít proti zákonným dôsle