Koalícia brzdí citlivé zmeny. Smer odkladá voľbu zo zahraničia, kajúcnikov čakajú nové pravidlá pred súdom

Poslanci Národnej rady (NR) SR by mali v debate o návrhu úpravy voľby poštou zo zahraničia pokračovať až na jeseň. Návrh koaličného Smeru-SD totiž presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 15. septembra. Na septembrovú schôdzu sa presunulo aj hlasovanie o novele zákona o Fonde na podporu umenia (FPU) z dielne Romana Malatinca (nezaradený) zo Strany vidieka. Parlament si tieto zmeny odsúhlasil v stredajšom hlasovaní.

Šéf poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter presun návrhu k hlasovaniu zo zahraničia odôvodnil potrebou ďalšieho rokovania medzi SNS a mimoparlamentnou Stranou vidieka. Nezaradení poslanci pôsobiaci v Strane vidieka nechceli podporiť úpravu, pokiaľ by jej súčasťou bol pozmeňujúci návrh SNS o zmene kvóra pri preferenčnom hlasovaní vo voľbách do NR SR. Národniari opakovane hovorili, že chcú presadiť navýšenie kvóra na prekrúžkovanie sa v parlamentných voľbách.

Odloženie hlasovania o novele zákona o FPU navrhol predkladateľ Malatinec. Predchádzalo tomu rokovanie s koaličnou SNS. „Po rokovaní s vedením SNS sme sa zhodli, že reforma fungovania FPU je nevyhnutná. Preto sme sa rozhodli, že pripravíme spoločný návrh, ktorý bude túto situáciu na FPU riešiť,“ okomentoval. Víta, že národniari po jeho niekoľkomesačnom úsilí uznali, že „takto to ďalej nemôže fungovať“.

Od doterajšej filozofie poskytovania benefitov prípravného konania spolupracujúcim osobám, tzv. kajúcnikom, v podobe odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania má Trestný poriadok prejsť k systému benefitov formou mimoriadneho zníženia trestu, prípadne upustenia od potrestania spolupracujúcej osoby, a to vždy až v súdnej fáze trestného konania po podaní obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste. Vyplýva to z novely Trestného poriadku z dielne rezortu spravodlivosti, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

„Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť efektívnosť odhaľovania a dokazovania najzávažnejších foriem trestnej činnosti, najmä trestných činov organizovanej kriminality, korupcie, terorizmu a úmyselných násilných trestných činov, prostredníctvom precizovania hmotnoprávnych benefitov pre páchateľov, ktorí sa podieľajú na ich objasnení,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) v odôvodnení návrhu.

Rezort ďalej tvrdí, že zmenou sa posilní väzba medzi priznaním benefitu a konkrétnym prínosom spolupracujúcej osoby pre objasnenie trestnej činnosti. „Navrhovanou úpravou sa zároveň odstraňujú aplikačné nejasnosti pri posudzovaní podmienok pre priznanie týchto benefitov a vytvára sa jednotnejší rámec pre rozhodovaciu č