Fyzik Pavol Bobík: Kozmické žiarenie mohlo ovplyvniť aj dejiny civilizácií

Môže počasie na Zemi ovplyvňovať dianie vo vzdialenom vesmíre? Slovenský fyzik Pavol Bobík z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach hľadá odpoveď na otázku, nad ktorou si vedci lámu hlavu už desaťročia. V rozhovore približuje, ako kozmické žiarenie súvisí s tvorbou oblakov, prečo skúma geomagnetické búrky a ako môže výskum zlepšiť predpovede počasia aj spresniť datovanie historických artefaktov.

Absolvent UPJŠ (1997) v odbore Jadrová a subjadrová fyzika, v rovnakom odbore v roku 2001 na UPJŠ obhájil PhD. V rokoch 2001–2003 absolvoval postdoktorandský pobyt na INFN Milano v Taliansku. Druhý postdoktorandský pobyt absolvoval v rokoch 2004–2005 na Lunar & Planetary Laboratory Arizonskej Univerzity.

Od roku 2011 do roku 2024 viedol Oddelenie kozmickej fyziky na Ústave Experimentálnej Fyziky SAV, od roku 2017 do roku 2021 bol predsedom Vedeckej rady ÚEF SAV a od roku 2022 je členom Správnej rady ÚEF SAV. Venuje sa fyzike kozmického žiarenia, najmä časticiam kozmického žiarenia v Heliosfére a magnetosfére Zeme a téme vesmírneho počasia.

Problém vplyvu kozmického žiarenia na tvorbu oblačnosti odoláva riešeniu už roky. Začalo to v 90. rokoch, keď Henrik Svensmark zverejnil článok, kde analyzovali merania z viacerých satelitov. Ukázal, že výskyt nízkej oblačnosti a intenzita kozmického žiarenia spolu korelujú. Intenzita kozmického žiarenia sa mení počas slnečného cyklu. V jeho minime je najväčšia a v jeho maxime je najmenšia. Svensmark zistil, že odchýlka niekoľkých percent v pokryve nízkou oblačnosti silne koreluje s intenzitou kozmického žiarenia. Zrodila sa kozmoklimatológia, spustila sa okolo toho veľká debata.

Vzájomné spojenie, konkrétny mechanizmus ako funguje prepojenie kozmického žiarenia a tvorby oblačnosti zostal naďalej nejasný. Jednak lokálne dáta z kozmického žiarenia majú určitú presnosť. A tiež atmosférická chémia, a dynamika atmosféry vytvárajú s kozmickým žiarením veľmi komplexný systém, v ktorom sa ťažko vidia priame súvislosti.

V CERNe sa zrodil Cloud experiment, kde postavili veľký detektor (26 m3), kde sa pokúšali simulovať atmosféru a fyziku vzájomného kozmického žiarenia a aerosólov. Pokúšali sa prísť na to, aké sú tam mechanizmy. Ukázalo sa, že ionizácia spôsobená kozmickým žiarením môže za určitých podmienok podporovať tvorbu aerosólových častíc, z ktorých sa časť môže stať kondenzačnými jadrami oblakov. Napriek tomu bola situácia stále nejasná.

My sme túto oblasť videli ako tému na pomedzí klimatológie, meteorológie a našej oblasti fyziky kozmického žiarenia. V určitý moment sme si povedali, že sa na to